Bratislavské publikum

Autor: stefan mozi | 17.3.2013 o 1:29 | (upravené 17.3.2013 o 1:34) Karma článku: 5,79 | Prečítané:  815x

Bratislavčania navštevujúci bratislavské zábavné podniky a kaviarne v 40., 50., 60. a 70. rokoch s úmyslom si posedieť, baviť sa a zatancovať si pri dobrej hudbe, boli zvyknutí na kvalitnú produkciu hudobníkov a tak nebolo žiadnou zvláštnosťou, ale tradíciou, vypočuť si v prvej hodine večernej produkcie pekný koncertný viedenský valčík, ouvertúru, operetné potpourri, ale aj koncertné fantázie a sólové skladby známych komponistov v interpretácii hudobného súboru hrajúceho v tom, či onom bratislavskom zábavnom podniku, alebo v kaviarni. Hostia to prijímali ako začiatok a súčasť večernej zábavy, či posedenia. Tanečná produkcia a populárna hudba sa začala hrať v zábavnom podniku až neskôr, podľa požiadaviek hostí.

A tak v bratislavských podnikoch Štefánka, Park, Jalta, Cercle, Lotos, Slovenská Liga, Devín bar, Hradná vináreň, Veľkí Františkáni, Olympia, Lýra, Tatra kaviareň, La Paloma, Kryštál bar, Reduta, Berlínka, Taranda, Múzeumka, začínala večerná hudobná produkcia zväčša takzvaným salónnym koncertným programom, čo tiež svedčilo o vysokej hudobnej vyspelosti bratislavského publika. V meste bolo zaužívané, že kaviarne a zábavné podniky, kde sa dalo zabaviť a zatancovať, nikdy nemali súčasne voľný deň, preto sa nemohlo stať, že Bratislavčania by nemali možnosť si zatancovať, či sa zabaviť v ten deň, ktorý si práve pre zábavu vybrali. Bratislava mala aj podniky s iným hudobným a zábavným zameraním, ktoré navštevovalo publikum rado tancujúce v ľudovejšom tóne. Umelecká záhrada, Slamená búda, Železná studnička boli miesta zábavy, kde sa vo víre valčíka, rytmoch slovenského tanga a rezkej polky tancovalo každú sobotu a nedeľu do neskorých večerných hodín. Bolo tiež zaužívané navštevovať tanečné popoludnia a tzv. čajové poobedia v bratislavských zábavných podnikoch a kaviarňach ako napr. Carlton hala, Carlton terasa, Jalta, ktorej pôvodný názov bol Alexandria bar, kaviareň Park, kaviareň Grand, ako aj kaviareň Luxor. Tanečné popoludnia v estrádnej hale PKO, kde sa v 50. – 70. rokoch diali často aj mestské plesy, ako aj plesy mestských spolkov a príslušníkov národnostných, či etnických menšín, okrem iných hostí, navštevovali aj mladí vojenskí kadeti vojenskej školy Jána Žižku z Trocnova. „Žižkováci“ ubytovaní od roku 1953 v študentskom domove Lafranconi /dnes miesto Fakulty Telesnej Výchovy a Športu/ pokúšajúci sa za krátky čas vychádzky „zbaliť“ nejakú peknú bratislavskú „babu“, často obetovali celý svoj žold, aby dokázali, akí sú veľkí gavalieri. Dom lodníkov a Dom poštárov, Študentský domov Mladá garda, boli miesta, kde bolo mnoho mladých ľudí navštevujúcich tanečné popoludnia, ba aj veľa tých, čo sa naučili tie najpotrebnejšie tanečné kreácie a kroky na tanečných kurzoch, len aby mali možnosť sa aktívne zúčastňovať tanečných popoludní pre študentov a mládež.V druhej polovici 60. rokov pribudlo „Véčko a Bernoláčka“, kde hrávali pre vysokoškolákov kapely, ako Braňo Hronec, Vlado Hronec so spevákmi Evou Mázikovou, Ivom Helerom, Karolom Duchoňom, Laco Vlašič so svojou kapelou, Fero Móži so svojou kapelou Varava, Juraj Velčovský s orchestrom a svojimi sólistami a mnoho vychádzajúcich hudobných hviezd toho obdobia. V kaviarňach hrali známi bratislavskí kapelníci Béla Piťo, Július Móži, Ernest Oláh, Ilonka Móžiová so svojimi hudobnými formáciami. Mimoriadne obľúbený bol v druhej polovici 60. rokov čaj o piatej v kaviarni Štefánka so známou ľudovou hudbou Eugena Farkaša. Bratislavské publikum bolo zvyknuté si vypočuť, vidieť, a zabaviť sa pri hudobných produkciách v zábavných podnikoch a kaviarňach Bratislavy, kde nebolo žiadnou zvláštnosťou si vypočuť dobové šlágre v podaní populárnych interpretov tej doby, ktorí vystupovali v podnikoch Bratislavy. Jedným z najznámejších a populárnych bratislavských kapelníkov 50. rokov bol Štefan Buga. Jeho hudobné zoskupenia sa vyznačovali veľmi širokým kaviarenským repertoárom progresívnym cítením a interpretáciou dobovej hudby, novátorským využitím hudobných nástrojov ako vibrafon a akordeón, aj v menších hudobných formáciách a bohatým salónnym repertoárom bravúrne interpretovaným. Štefan Buga bol rodený Bratislavčan, absolvent Bratislavského konzervatória, dobre poznajúci bratislavské publikum a jeho požiadavky. V jeho hudobných zoskupeniach boli vždy skvelí hudobníci, ako napr. Juraj Berczeler, Ilonka Móžiová, vynikajúci klarinetista Vojtech Farkas, bubeník Oldo Zeman, známy komponista Karol Elbert, ambiciózny mladý harmonikár a vibrafonista Štefan Klempár, slovenský jazzman Imrich Móži, harmonikár J. F. Zemplinský, Ferdinand Žižka a veľa iných skvelých hudobníkov. Kapelníci ako Štefan Buga, Ladislav Csikos, Ilonka Móžiová, Michal Ďurák, boli veľmi ústretoví voči novej generácii hudobníkov a spevákov. Prvé angažmány absolvovali mladí adepti práve v týchto hudobných zoskupeniach, kde naberali hudobné skúsenosti a spoznávali tzv. pódiovú prax .To dopomohlo mnohým neskôr populárnym hudobníkom a spevákom k úspešnej umeleckej kariére a popularite. Azda najviac mladých hudobníkov a spevákov dostalo možnosť v kapele, neskôr v orchestri Gustáva Offermana. Jeho danosť viesť úspešne hudobné formácie, vychovávať a podchytiť nové talenty boli dôvodom toho, že orchester Gustáva Offermana so svojimi sólistami bol známy doma i v zahraničí dlhé desaťročia až do jeho smrti. Gabika Hermelyová, Zuzka Lonská, Zdenko Kratochvíl, Zdeno Sychra, Tatiana Hubinská, Gabika Šusteková, Peter Lipa, Peter Vašek, Darina Kérová, Vanda Gucká, Miroslav Žbirka a iní. Nemôžeme spomenúť všetkých, to by sme mohli napísať knihu len o orchestri Gustáva Offermana. Ale nedá sa nespomenúť aspoň niekoľkými slovami jedna z príhod, s ktorými je spájaný legendárny bratislavský kapelník v kruhoch hudobníkov. Po absolvovaní jedného zahraničného turné a príchode domov bolo combo Gustáva Offermana hneď angažované v prominentnom hoteli Devín v Bratislave, ako obvykle, po turné musel známy kapelník odpovedať na mnohé otázky hudobných týždenníkov a denníkov, čo bolo spojené so silným stresom a časovým zaneprázdnením pána Offermana. A tak sa prihodilo, že svoje zaujímavé nové zážitky z posledného turné porozprával svojej vlastnej speváčke v domnienke, že to hovorí peknej redaktorke niektorého hudobného týždenníka, čo mala pána Offermana interviewovať počas hudobnej skúšky jeho comba v bare bratislavského hotela Devín. Vtipná spevácka s rešpektom pred svojim šéfom počúvala zážitky, ktoré sama prežila v posledných týždňoch v zahraničí, pútavo rozprávajúce svojim kapelníkom až do chvíle, keď do miestnosti vošla skutočná redaktorka a pán Offerman prvý krát zdvihol pohľad z koberca boxu v bare Devín a v šere osvetlenia podniku zbadal svoj omyl, duchaplne ho vyriešil so slovami “Tak teraz to môžete porozprávať Vy, „Vy-holubička jedna...“ odchádzajúc na pódium, venovať sa nácviku repertoáru. Pekné a podstatné bolo, že stačilo si posedieť v niektorej z bratislavských kaviarní, alebo si ísť zatancovať do zábavného podniku v Bratislave a vypočuť si populárneho interpreta naživo priamo v podniku, kde bol angažovaný. Hudobné podujatia veľkého estrádneho orchestra v PKO boli tiež veľmi obľúbené. Interpreti Janka Guzová, Melánia Olláryová, Jozef Borároš, Bea Littmannová, Jozef Kuchár, tanečný orchester Jána Siváčka, mali svoje verné publikum. V roku 1954 skladateľ, hudobník a hudobný redaktor Andrej Lieskovský, jeden zo zakladateľov TOČR-ru, v nemalej miere dopomohol ku intenzívnejšiemu rozhlasovému nahrávaniu a šíreniu populárnej hudby na Slovensku. A tak ku známym a populárnym hudobníkom a spevákom ako Janko Blaho, F. K. Veselý, Viera Racková, Gejza Dusík, Július Móži, uchovávajúcich si svoju popularitu i naďalej, pribúdali noví interpreti a komponisti slovenskej populárnej hudby, ktorí si rýchlo získavali svoje publikum a srdcia Bratislavčanov skladbami, ktoré mali na svoju dobu modernejšie znenie prijateľné pre publikum a poslucháčov, vychádzajúc z tradície slovenského tanga a populáru predošlých dôb. Nové kompozície piesní, v rytme polky a foxtrotu zneli čoraz častejšie, vďaka ľúbivým melódiám a príjemným harmonickým sledom, hoci boli nové, pôsobili akosi známo a blízko. Melánia Olláryová patrila medzi najznámejšie a najpopulárnejšie interpretky populárnej hudby. Piesne ako: Za našou dedinou (Lístoček z brezy), Na dobrú noc bozk ti dám, Nebolo to náhodou, Ani tak, ani tak, Očarená bývam, Nič krajšieho nepoznám, Malé medvieďa, sa stali v jej interpretácii slovenskými evergreenmi. Marína v podaní Jozefa Kuchára patrí ku nezabudnuteľným slovenským evergreenom. Nauč sa to odo mňa, Májovou záhradou, Môj manžel, boli piesne v repertoári Gabriely Hermelyovej v 2. polovici 50. rokov. Úspešne začali komponovať skladatelia: Andrej Lieskovský, Ján Siváček, Pavol Zelenay, Jaroslav Laifer, Vieroslav Matušík, avšak naďalej nemenej úspešne komponovali skladatelia: Gejza Dusík, Dušan Pálka, Karol Elbert, Teodor Šebo Martinský, Karol Valečka. K textárom patrili: Pavol Braxatoris, Oto Kaušitz, Vladimír Pospíšil, Vít Ilek, Ladislav Cselény, Alexander Karšay.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?