Bloghttp://mozi.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskHudobné agentúry Slovenska v Bratislave – časť 2 (mozi)V období rokov 1965 - 1966 sa stala profesia hudobníka tzv. ľahkého žánru veľmi lukratívnym povolaním. K profesionálnym hudobníkom presedlalo veľa ľudí z iných profesií. Každý profesionálny kaviarenský hudobník musel absolvovať kvalifikačné skúšky s najmenšou kvalifikačnou triedou 3A., inak nemohol byť evidovaný a sprostredkovaný zahraničným oddelením Slovkoncertu, lebo oficiálne nezodpovedal odborným kritériám profesionálneho hudobníka podľa smerníc Ministerstva kultúry ČSSR, neskôr SR.Sun, 31 Mar 2013 14:41:59 +0200http://mozi.blog.sme.sk/c/324851/Hudobne-agentury-Slovenska-v-Bratislave-cast-2.html?ref=rssHudobné agentúry Slovenska v Bratislave – časť 1 (mozi)Kaviarenskí hudobníci, umelci a interpreti pôsobiaci na Slovensku a v Bratislave boli už v 30. rokoch minulého storočia evidovaní a organizovaní Hudobnou komorou, ktorá sprostredkovávala angažmány jednotlivých hudobníkov, umelcov a súborov. Hudobníci boli jednotlivo kvalifikačne ohodnotení formou bodovania, mali svoje pracovné preukazy – knižky, kde sa zaznamenávali účinkovania, či angažmány hudobníka. Z obdobia 2. svetovej vojny ostalo v pamäti hudobníkov meno pán Poor, (hudobný agent) – sprostredkovateľ mnohých kaviarenských hudobníkov, nemecký kolaborant a spolupracovník tajnej polície, ktorý dopomohol v čase II. svetovej vojny viacerým hudobníkom nielen ku hudobným angažmánom, ale aj k väzeniu, transportu a nútenému pracovnému nasadeniu v „Tretej ríši“. (Po ukončení vojny ho stihol spravodlivý trest).Sat, 23 Mar 2013 23:50:43 +0100http://mozi.blog.sme.sk/c/324158/Hudobne-agentury-Slovenska-v-Bratislave-cast-1.html?ref=rssBratislavské publikum (mozi)Bratislavčania navštevujúci bratislavské zábavné podniky a kaviarne v 40., 50., 60. a 70. rokoch s úmyslom si posedieť, baviť sa a zatancovať si pri dobrej hudbe, boli zvyknutí na kvalitnú produkciu hudobníkov a tak nebolo žiadnou zvláštnosťou, ale tradíciou, vypočuť si v prvej hodine večernej produkcie pekný koncertný viedenský valčík, ouvertúru, operetné potpourri, ale aj koncertné fantázie a sólové skladby známych komponistov v interpretácii hudobného súboru hrajúceho v tom, či onom bratislavskom zábavnom podniku, alebo v kaviarni. Hostia to prijímali ako začiatok a súčasť večernej zábavy, či posedenia. Tanečná produkcia a populárna hudba sa začala hrať v zábavnom podniku až neskôr, podľa požiadaviek hostí.Sun, 17 Mar 2013 01:29:10 +0100http://mozi.blog.sme.sk/c/323522/Bratislavske-publikum.html?ref=rssod Tisa po Gottwalda (mozi)Koncom 30. rokov minulého storočia sa väčšina Bratislavčanov cítila v svojom meste dobre a pohodlne. V meste žili spoločne bez národnostných rozbrojov Slováci, Česi, Maďari, Nemci, Židia, Rómovia, Bulhari, Rusi, Chorváti. Československo bolo svetom uznávanou krajinou, s progresívnym demokratickým zriadením. Bratislava bola prosperujúcim mestom v modernom stredoeurópskom štáte. Okrem vlastných kultúrnych a hudobných tradícii bol cítiť vplyv Prahy a blízkych miest Viedne a Budapešti, čo pôsobilo veľmi pozitívne na hudobný život Bratislavy.Fri, 08 Mar 2013 22:55:26 +0100http://mozi.blog.sme.sk/c/322824/od-Tisa-po-Gottwalda.html?ref=rssod Prešporku po Bratislavu 2 (mozi)Už v dobe 1.svetovej vojny mala Bratislava svoj nočný podnik American Bar. Po roku 1918, na začiatku 20. rokov vznikli podniky Reduta, Bristol, Astória, Moderna. V 20.rokoch vznikol komplex hotela Carlton so svojimi kaviarňami, halou, terasou a barmi. V 2.polovici 20.rokov začal prevádzku podnik Atlon - Dancing-Bar. Kaviarne Štefánka, Palace, Živnodom, Taranda, Lýra, Baros, Metropol,Grand a Luxor patrili k často navštevovaným hudobným kaviarňam vtedajšej Bratislavy. Au Cafe na pravom brehu Dunaja ako aj Leberfinger boli tiež súčasťou Bratislavského hudobného diania. Albrecht a Železná Studnička mali ako výletné kaviarne s reštauráciou „svoje verné“ Bratislavské publikum. „Svoje verné“ uvádzam z nasledovného dôvodu: V tretom desaťročí minulého storočia sa Bratislavské publikum začalo triediť- kastovať podľa hudobného vkusu a spoločenského postavenia. Tá, či oná spoločenská vrstva publika navštevovala prevažne „svoj stamm-podnik.Wed, 27 Feb 2013 23:29:01 +0100http://mozi.blog.sme.sk/c/322069/od-Presporku-po-Bratislavu-2.html?ref=rssod Prešporku po Bratislavu 1 (mozi)Na prelome 19. a 20. storočia mal Prešporok svoje osobitné postavenie vo vývoji Slovenskej populárnej hudby. Poloha Prešporka a hudobné tradície tomu dopomáhali. Nová spoločenská úloha vo vzniknutom štáte Čechov a Slovákov, Československu, dala Bratislave a Bratislavčanom širšie možnosti a intenzívnejšie vnímať ľahký žáner podľa svetových trendov. Kultúrny a hudobný vplyv Viedne, Budapešti a Prahy, nové hudobné trendy v Paríži, Londýne, Mníchove a v Berlíne, migrácia umelcov, známych hudobných skupín, hudobníkov, tanečníkov a interprétov modernej hudby, začali pomaly ovplyvňovať aj slovenských umelcov a interprétov populárnej hudby. Moderný Európsky spôsob života po 1.svetovej vojne sa začal prejavovať aj v Bratislave 20. rokoch 20. storocia.Thu, 21 Feb 2013 21:54:24 +0100http://mozi.blog.sme.sk/c/321503/od-Presporku-po-Bratislavu-1.html?ref=rssod Lehára po Superstar 1 (mozi)V druhej polovici 19. storočia mestá habsburskej monarchie, podľa vzoru Paríža rýchlo vzrastali a krásneli. Bohatnúca, buržoázna, aristokratická spoločnosť, jej paláce s krásnymi salónmi dali podnet ku vzniku kaviarňam s trblietajúcimi sa zrkadlami, so strieborným lemovaním a bohatým zariadením. S tým sa zrodila potreba, ktorá na konci 19. storočia dala podnet na vznik tzv./Kaviarenskej- salónnej hudbe/.Tue, 19 Feb 2013 12:00:00 +0100http://mozi.blog.sme.sk/c/321253/od-Lehara-po-Superstar-1.html?ref=rssod Lehára po Superstar 2 (mozi)Je prijemné sa prechádzať po jesennej Bratislave, zaliatej poobedňajším slnkom. Všímať si bezstarostných mladých ľudí, spústu cudzincov obdivujúcich stred mesta so starou časťou Bratislavy. Sadnúť si na kávičku v niektorej z veľa pekných kaviarní v meste a pri sledovaní lístia, s ktorým sa pohráva jesenný vetrík iba zľahka, zaletieť na krídlach nostalgie do minulosti pri pohľade na tú, či onú časť ulice v strede mesta. Čim sme starší, tým viac nás to láka, veď to boli tie "naše" roky, náš čas, aj keď pioniersky, SZ-mácky, plný nezmyselných a zbytočných hesiel, ktoré sme museli hlásať pokiaľ sme chceli v pokoji študovať a či len prežiť v kľude, aj keď sme rýchlo dospeli a prestali veriť tomu celému humbuku, čo do nás tĺkli 40 rokov. Mnohým z nás to dalo v tom čase zabrať a zanechalo v nás niečo, čo z mysle našej generácie nevymizne úplne nikdy.Mon, 18 Feb 2013 23:24:49 +0100http://mozi.blog.sme.sk/c/321227/od-Lehara-po-Superstar-2.html?ref=rss