od Lehára po Superstar 1

Vidiecki hudobníci v krátkom čase, /1-2 desaťročí/ vyrástli v hudobnej znalostia v ovládaní svojich hudobných nástrojov v novo vzniknutom štýle hudby, neraz až do majstrovstva a virtuozity. Ako sa menila spoločenská funkcia a význam kaviarní, tak sa primerane menila aj kaviarenská hudba, vznikali kaviarenské salónne hudobné zoskupenia, súbory.Nástrojové obsadenie súborov bolo viac - menej "serenádne".Stehgeiger - primáš, druhé husle, kontráš - viola, kontrabas, čelo, klarinet, základný harmonický nastroj klavír, ale u nás dominoval v tom čase skôr cimbal.Repertoár hudobných súborov na počiatku 19. stor. obsahoval: pochod, valčík, overtúru, operetné podpouri, hudobne spracované a upravené ľudové piesne.Salónni hudobníci boli väčšinou židovského pôvodu, u nás tvorili väčšiu časť salónnych hudobníkov, hudobníci cigánskeho pôvodu. V 19. storočí v názorne romantickom duchu so správnym obchodným cítením nazývali túto hudbu "cigánska hudba", odhliadnuc od skutočnosti, že sa títo bývalí dedinskí hudobníci prispôsobili, integrovali do mestského života a prevzali hudbu mestského publika.V kaviarňach sa spoločenský tanec objavil okolo r. 1911 s príchodom tanga.Vývoj pod americkým vplyvom priniesol nové hudobné formy a celý rad spoločenských tancov - ragtime, foxtrot, blues, charleston, ktoré spopulárneli.Zodpovedajúc kritériám sa kaviarenská hudba stala viac farebná a diferencovaná.Kto boli pionieri tohto historického vývoja, by sme bez nároku dôslednosti radi zmapovali.Kaviarenské publikum – spoločnosť mala podľa vzoru Viedne široký hudobný vkus,preto boli kaviarenskí hudobníci veľmi všestranní.Repertoár primášov – Stehgeigerov, klaviristov, violončelistov obsahoval hudobné skvosty operetných diel, klasickej hudby, ako aj národnú ľudovú hudbu v dobovej hudobnej úprave. Príznačným bolo hudobné členenie skladby, vášnivé zobrazeniea voľnejší prejav.Na prelome 19.- 20. storočia všetky uvedené skutočnosti tvorili pomenovanie,tzv. "Cigánske podanie" /Stilo Zigano/. Spomenutá individuálnosť, /možno jedinečnosť/ je azda tajomstvom úspechu uvedeného spôsobu prednesu.Yehudi Menuhin /husľový virtuóz/ vo svojej knihe z roku 1972 "Hudba človeka"píše o uvedenom - "Primáš diktuje rýchlosť, vibráto tvorené ľavou rukou, glizavé pohyby, farba tónu je ešte viac príznačná, ako jasná práca pravej ruky so sláčikom, je schopný v každej fráze okamžite zrýchliť, alebo spomaliť".Spôsob tejto hry sa dobre osvedčil v prednese operetných melódií.Veď veselosť, komičnosť a výsmešnosť dala podnet ku vzniku operety, ktorá sa, ako je nám známe, na prelome 19. a 20. storočia vysmievala z ťažkopádnosti, vplyvuchtivosti a pátosu /Hervet 1825-1892/, /J.Offenbach 1819-1880/ a i.Zvláštnu kapitolu by si zaslúžila Viedenská opereta.J.Strauss ml., Milöcker, Zeller. Druhú časť obdobia rozkvetu operety reprezentovali Franz Lehár, Emerich Kálmán, Leo Fall, Oskar Strauss a slovenskí operetní hudobní skladatelia.O interprétoch tejto hudby, o vzniku a vývoji u nás spomínam v tejto skromnej forme publikácii na pokracovanie, lebo obdobie po druhej svetovej vojne veľmi zmenilo sociálnu štruktúru spoločnosti a hierarchia hodnôt málom všetko zmyla.