od Prešporku po Bratislavu 2

Autor: stefan mozi | 27.2.2013 o 23:29 | (upravené 28.2.2013 o 20:31) Karma článku: 6,14 | Prečítané:  950x

Už v dobe 1.svetovej vojny mala Bratislava svoj nočný podnik American Bar. Po roku 1918, na začiatku 20. rokov vznikli podniky Reduta, Bristol, Astória, Moderna. V 20.rokoch vznikol komplex hotela Carlton so svojimi kaviarňami, halou, terasou a barmi. V 2.polovici 20.rokov začal prevádzku podnik Atlon - Dancing-Bar. Kaviarne Štefánka, Palace, Živnodom, Taranda, Lýra, Baros, Metropol,Grand a Luxor patrili k často navštevovaným hudobným kaviarňam vtedajšej Bratislavy. Au Cafe na pravom brehu Dunaja ako aj Leberfinger boli tiež súčasťou Bratislavského hudobného diania. Albrecht a Železná Studnička mali ako výletné kaviarne s reštauráciou „svoje verné“ Bratislavské publikum. „Svoje verné“ uvádzam z nasledovného dôvodu: V tretom desaťročí minulého storočia sa Bratislavské publikum začalo triediť- kastovať podľa hudobného vkusu a spoločenského postavenia. Tá, či oná spoločenská vrstva publika navštevovala prevažne „svoj stamm-podnik.

V čase medzi 1. a 2. svetovou vojnou začala prevládať silná stredná spoločenská trieda, zabávajúca sa vo všetkých druhoch podnikov Bratislavy. V Bratislavských podnikoch účinkovali rôzne zahraničné hudobné formácie zložené z mužských formácií hudobníkov, ale aj dámske a miešané hudobné súbory. Aj podľa vzoru hosťujúcich zahraničných súborov preberali domáci hudobníci inštrumentálne a personálne zloženie svojich hudobných formácií, hlavne funkčnosť a spôsob hrania dychových nástrojov v menších hudobných zostavách, ako aj modernejší spôsob využitia bicích nástrojov v týchto hudobných formáciách. Prispôsobovali sound svojich hudobných telies dobovému soundu, ktorý prevládal v Európe. Komponisti aj aranžéri písali svoje hudobné kompozície a aranžmány populárnej hudby podľa vzoru modernejších európskych a svetových hudobných trendov. V 20. rokoch začali podniky v Bratislave napodobňovať štýl zábavných podnikov vyspelých európskych metropol. Hudobné súbory hrajúce v Bratislavských kaviarňach a zábavných podnikoch prispôsobovali svoj hudobný program podľa požiadaviek publika, novým hudobným štýlom a tancom prevládajúcim v Európskych mestách a vo svete. K hudbe minulých desaťročí znejúcej v Bratislave pribúdali nové, rytmické, progresívne tance, menej ovplyvnené doposiaľ znejúcim ďaleko záhadným zvukom orientu, či operetou a ľudovou hudbou. Tango sa stalo veľmi obľúbeným tancom Bratislavčanov, ale tancoval sa aj charleston, ktorý mala v repertoári skoro každá Bratislavská kapela. Tance shimmy, two step, boli tiež známe. V zábavných podnikoch bol okrem hudby a tanca aj revuálny program, ktorý sa často menil. V tom čase hosťovala v Bratislave aj známa tanečnica a speváčka černošského pôvodu Josephine Baker. V jej programe prevládali okrem francúzskych šansónov hlavne afrokubánske tance ako aj v Bratislave už známa samba. Neskôr hosťoval v Bratislave aj saxofónový virtuóz Ch. Gaudriot. Tieto programy „dnes tomu hovoríme showtime“ hudobne doprevádzali aj domáce hudobné súbory a formácie angažované v tom či onom podniku tohto zamerania. V 20. rokoch bol známy v Bratislave aj ragtime, ale v počiatkoch nemal veľa svojich prívržencov, bol skôr obľúbený v menších intelektuálnych kruhoch Bratislavského publika. Skoro žiadna ragtime-ová skladba tých čias neovplyvnila natoľko Bratislavské publikum, aby sa stala hitom svojho času. Až melodicky prijateľnejšie skladby v počiatočnom swingovom duchu nachádzali svojich poslucháčov medzi Bratislavským publikom. V druhej polovici 20. rokov minulého storočia začala prevádzku jedna z najkrajších Bratislavských kaviarní Múzeumka. Jej program tvorili progresívne domáce hudobné formácie, rôzne varietné programy. Vystupovalo v nej veľa umelcov z Čiech, , Nemecka a z celej Európy. Múzeumka bola kultúrny protiklad kaviarne Berlinka /Hungaria/, ktorá bola už pred tým domicilom Bratislavskej staro meštiackej spoločnosti lokálpatriotov. Okrem Bratislavčanov počúvajúcich hudobný progres toho času, tvorilo publikum Múzeumky mnoho štátnych a mestských zamestnancov českého pôvodu, prichádzajúcich v počiatkoch spoločného štátu Čechov a Slovákov do Bratislavy a na Slovensko, keďže novovzniknuté Československo „nemalo“ v počiatkoch svojej existencie „toľko“ slovenských administratívnych „síl“. V 20. rokoch minulého storočia to bolo citeľné nie len na“ publiku“ navštevujúcom kaviareň Múzeum v Bratislave. Vynikajúce revuálne programy, domáce i zahraničné hudobné zoskupenia na Európskej úrovni prezentovala v 20 . a 30. rokoch minulého storočia kaviareň Reduta. V 2. polovici 20. rokov začal vysielať Čs. rozhlas Bratislava. Novovzniknutý orchester Rádiožurnálu, ktorý viedol dirigent František Dyk v počiatkoch svojho pôsobenia nemal veľký vyber pôvodnej slovenskej populárnej hudby. Aj keď bol program orchestra veľmi rôznorodý, prevládal prevažne klasickejší repertoár. V priebehu 30. rokov sa Bratislavský orchester Čs. rozhlasu stal popredným interpretom a spoluvytvárateľom populárnej hudby na celom Slovensku. Veľkou mierou sa o to pričinil skladateľ Gejza Dusík, ktorý komponoval okrem operiet aj veľa skladieb ľahkého žánru. Stali sa hitmi svojho času a ich populárnosť pretrváva do dnešných dní vo forme slovenských evergreenov. V 30. rokoch Čs. rozhlas vysielal produkcie hudobných súborov s tanečnou a zábavnou hudbou z bratislavských kaviarní Astória Štefánka, Reduta, Alžbetka, Tatra v priamom vysielaní. Z tohto obdobia je známa spolupráca a nahrávanie jedného z prvých interpretov slovenskej populárnej hudby Arnolda Flögla s kapelami Jožka Pihíka a Karola Móžiho. Janko Blaho a Štefan Hoza boli ďalšími opernými spevákmi, ktorí patrili ku priekopníkom a interpretom slov. populárnej hudby. Jeden z najpopulárnejších spevákov svojej doby František Krištof Veselý naspieval v tom čase pieseň Jaj, Zuzka Zuzička. Na začiatku 30-tych rokov sa etablovala ďalšia kaviareň veľkomestského typu Alžbetka a pribúdali nové, kde hrali rôzne hudobné formácie zabávajúce „svojich hostí- stamgastov“. To dopomohlo k tomu, že sa v Bratislave v polovici 30-tych rokov vytvorila silná domáca scéna profesionálnych hudobníkov a interprétov, kvalifikovaných kapelníkov a cigánskych primášov, ktorí viedli domáce hudobné zoskupenia vyhovujúce požiadavkám a kritériám bratislavského publika tej doby. Medzi populárne hudobné formácie toho čašu patrili: Jožko Pihik, Academians Band, Bela Farkas, Karol Móži, Ladislav Csikos, Béla Piťo, Julius Móži, Alexander Vizvari, Ľudovít Bitto, Irene Davies Band, Eduard Kozič Band, Rudolf-Rezsö-Buga, Ľudovít Csirke.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

ŠPORT

Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Ďalší spor v slovenskom hokeji?


Už ste čítali?