reklama

od Prešporku po Bratislavu 2

Už v dobe 1.svetovej vojny mala Bratislava svoj nočný podnik American Bar. Po roku 1918, na začiatku 20. rokov vznikli podniky Reduta, Bristol, Astória, Moderna. V 20.rokoch vznikol komplex hotela Carlton so svojimi kaviarňami, halou, terasou a barmi. V 2.polovici 20.rokov začal prevádzku podnik Atlon - Dancing-Bar. Kaviarne Štefánka, Palace, Živnodom, Taranda, Lýra, Baros, Metropol,Grand a Luxor patrili k často navštevovaným hudobným kaviarňam vtedajšej Bratislavy. Au Cafe na pravom brehu Dunaja ako aj Leberfinger boli tiež súčasťou Bratislavského hudobného diania. Albrecht a Železná Studnička mali ako výletné kaviarne s reštauráciou „svoje verné“ Bratislavské publikum. „Svoje verné“ uvádzam z nasledovného dôvodu: V tretom desaťročí minulého storočia sa Bratislavské publikum začalo triediť- kastovať podľa hudobného vkusu a spoločenského postavenia. Tá, či oná spoločenská vrstva publika navštevovala prevažne „svoj stamm-podnik.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

V čase medzi 1. a 2. svetovou vojnou začala prevládať silná stredná spoločenská trieda, zabávajúca sa vo všetkých druhoch podnikov Bratislavy. V Bratislavských podnikoch účinkovali rôzne zahraničné hudobné formácie zložené z mužských formácií hudobníkov, ale aj dámske a miešané hudobné súbory. Aj podľa vzoru hosťujúcich zahraničných súborov preberali domáci hudobníci inštrumentálne a personálne zloženie svojich hudobných formácií, hlavne funkčnosť a spôsob hrania dychových nástrojov v menších hudobných zostavách, ako aj modernejší spôsob využitia bicích nástrojov v týchto hudobných formáciách. Prispôsobovali sound svojich hudobných telies dobovému soundu, ktorý prevládal v Európe. Komponisti aj aranžéri písali svoje hudobné kompozície a aranžmány populárnej hudby podľa vzoru modernejších európskych a svetových hudobných trendov. V 20. rokoch začali podniky v Bratislave napodobňovať štýl zábavných podnikov vyspelých európskych metropol. Hudobné súbory hrajúce v Bratislavských kaviarňach a zábavných podnikoch prispôsobovali svoj hudobný program podľa požiadaviek publika, novým hudobným štýlom a tancom prevládajúcim v Európskych mestách a vo svete. K hudbe minulých desaťročí znejúcej v Bratislave pribúdali nové, rytmické, progresívne tance, menej ovplyvnené doposiaľ znejúcim ďaleko záhadným zvukom orientu, či operetou a ľudovou hudbou.Tango sa stalo veľmi obľúbeným tancom Bratislavčanov, ale tancoval sa aj charleston, ktorý mala v repertoári skoro každá Bratislavská kapela. Tance shimmy, two step, boli tiež známe. V zábavných podnikoch bol okrem hudby a tanca aj revuálny program, ktorý sa často menil. V tom čase hosťovala v Bratislave aj známa tanečnica a speváčka černošského pôvodu Josephine Baker. V jej programe prevládali okrem francúzskych šansónov hlavne afrokubánske tance ako aj v Bratislave už známa samba. Neskôr hosťoval v Bratislave aj saxofónový virtuóz Ch. Gaudriot. Tieto programy „dnes tomu hovoríme showtime“ hudobne doprevádzali aj domáce hudobné súbory a formácie angažované v tom či onom podniku tohto zamerania.V 20. rokoch bol známy v Bratislave aj ragtime, ale v počiatkoch nemal veľa svojich prívržencov, bol skôr obľúbený v menších intelektuálnych kruhoch Bratislavského publika.Skoro žiadna ragtime-ová skladba tých čias neovplyvnila natoľko Bratislavské publikum, aby sa stala hitom svojho času. Až melodicky prijateľnejšie skladby v počiatočnom swingovom duchu nachádzali svojich poslucháčov medzi Bratislavským publikom. V druhej polovici 20. rokov minulého storočia začala prevádzku jedna z najkrajších Bratislavských kaviarní Múzeumka. Jej program tvorili progresívne domáce hudobné formácie, rôzne varietné programy. Vystupovalo v nej veľa umelcov z Čiech, , Nemecka a z celej Európy. Múzeumka bola kultúrny protiklad kaviarne Berlinka /Hungaria/, ktorá bola už pred tým domicilom Bratislavskej staro meštiackej spoločnosti lokálpatriotov.Okrem Bratislavčanov počúvajúcich hudobný progres toho času, tvorilo publikum Múzeumky mnoho štátnych a mestských zamestnancov českého pôvodu, prichádzajúcich v počiatkoch spoločného štátu Čechov a Slovákov do Bratislavy a na Slovensko, keďže novovzniknuté Československo „nemalo“ v počiatkoch svojej existencie „toľko“ slovenských administratívnych „síl“.V 20. rokoch minulého storočia to bolo citeľné nie len na“ publiku“ navštevujúcom kaviareň Múzeum v Bratislave. Vynikajúce revuálne programy, domáce i zahraničné hudobné zoskupenia na Európskej úrovni prezentovala v 20 . a 30. rokoch minulého storočia kaviareň Reduta. V 2. polovici 20. rokov začal vysielať Čs. rozhlas Bratislava. Novovzniknutý orchester Rádiožurnálu, ktorý viedol dirigent František Dyk v počiatkoch svojho pôsobenia nemal veľký vyber pôvodnej slovenskej populárnej hudby. Aj keď bol program orchestra veľmi rôznorodý, prevládal prevažne klasickejší repertoár.V priebehu 30. rokov sa Bratislavský orchester Čs. rozhlasu stal popredným interpretom a spoluvytvárateľom populárnej hudby na celom Slovensku. Veľkou mierou sa o to pričinil skladateľ Gejza Dusík, ktorý komponoval okrem operiet aj veľa skladieb ľahkého žánru. Stali sa hitmi svojho času a ich populárnosť pretrváva do dnešných dní vo forme slovenských evergreenov. V 30. rokoch Čs. rozhlas vysielal produkcie hudobných súborov s tanečnoua zábavnou hudbou z bratislavských kaviarní Astória Štefánka, Reduta, Alžbetka, Tatra v priamom vysielaní. Z tohto obdobia je známa spolupráca a nahrávanie jedného z prvých interpretov slovenskej populárnej hudby Arnolda Flögla s kapelami Jožka Pihíka a Karola Móžiho. Janko Blaho a Štefan Hoza boli ďalšími opernými spevákmi, ktorí patrili ku priekopníkom a interpretom slov. populárnej hudby. Jeden z najpopulárnejších spevákov svojej doby František Krištof Veselý naspieval v tom čase pieseň Jaj, Zuzka Zuzička. Na začiatku 30-tych rokov sa etablovala ďalšia kaviareň veľkomestského typu Alžbetka a pribúdali nové, kde hrali rôzne hudobné formácie zabávajúce „svojich hostí- stamgastov“. To dopomohlo k tomu, že sa v Bratislave v polovici 30-tych rokov vytvorila silná domáca scéna profesionálnych hudobníkov a interprétov, kvalifikovaných kapelníkov a cigánskych primášov, ktorí viedli domáce hudobné zoskupenia vyhovujúce požiadavkám a kritériám bratislavského publika tej doby. Medzi populárne hudobné formácie toho čašu patrili:Jožko Pihik, Academians Band, Bela Farkas, Karol Móži, Ladislav Csikos, Béla Piťo, Julius Móži, Alexander Vizvari, Ľudovít Bitto, Irene Davies Band, Eduard Kozič Band, Rudolf-Rezsö-Buga, Ľudovít Csirke.

stefan mozi

stefan mozi

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

hudobnik ,kapelnik, hudobny poradca Zoznam autorových rubrík:  od lehara po superstarSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu